Organizovanie vyšetrenia – prejav úcty k pacientovi.

Autor: Dušan Gazdarica | 3.12.2017 o 8:04 | Karma článku: 3,36 | Prečítané:  445x

V článku sa zaoberám organizovaním objednávania pacientov v ambulanciách odborných aj všeobecných lekárov. Upozorňujem na niektoré  poplatky, ktoré by mohli pomôcť nemocniciam. Článok obsahuje aj návrh na stabilizáciu lekárov.

V tomto období sa rieši, aj  v parlamente, ako vyriešiť objednávanie pacientov na vyšetrenie na určitý čas. Robia sa rôzne analýzy ako stanoviť výšku poplatkov za takúto službu. Názory sú rôzne hlavne z pohľadu pacienta a lekára. História poplatkov začala zavedením 20 korún u všeobecného lekára a 50  korún za denný pobyt v nemocnici. Potom nastal chaotický vývoj poplatkov, až po úplný zákaz poplatkov, ktorý sa častokrát nerešpektoval. Kvitujem ministerstvo zdravotníctva, že sa snaží tento chaos zjednotiť. Chcel by som aj ja prispieť svojimi skúsenosťami zo zariadení slovenského zdravotníctva.

odborných ambulanciách sa obyčajne pacienti objednávajú konkrétny deň. Skoro všetci prichádzajú zavčasu ráno aby sa dostali do poradia. Sestrička občas vezme karty a podľa toho sa vyšetruje. Všetko je plné, aj chodby. V lepšom prípade sa pacienti zapisujú do poradovníka resp. si berú poradové čísla. Tento problém sa dá jednoducho riešiť objednaním pacienta na určitú hodinu. S týmto mám skúsenosť v dvoch odborných ambulanciách, kde sa objednávací systém zmenil na organizovaný príchodom nových lekárov. Samozrejme bez poplatku, organizovanie zabezpečuje sestra. Niekoľkohodinové čakanie pacienta sa razom zmenilo  na max. hodinové. Samozrejme aj tento systém má svoje úskalia. Problém vzniká v prípade ambulancií kde môžu vyšetrovať aj akútnych pacientov. Mám skúsenosť aj s takouto situáciou. Riešilo sa to tak, že sa predĺžilo čakanie aj v takto organizovanej ambulancii. Aj tak je to výhodnejšie pre pacienta ako v neorganizovanej ambulancii. V tomto prípade sa objednaný pacient môže dostať do tzv. doplnkových hodín. Neviem  si predstaviť, že by lekár od určitej hodiny začal vyberať poplatky od objednaných pacientov.

Najhorší prípad neorganizovanosti je, keď pacienti čakajú pred ambulanciou od skorých ranných hodín a pri otvorení nastáva boj o poradie, ktorý sa často končí neúspechom. Nasledujúci deň nastáva druhý pokus, pacient so vzdialenosti aj niekoľko desiatok kilometrov od ambulancie. Tento problém sa dá čiastočne riešiť telefonickým objednávaním. Ak nestačí kapacita ambulancie, pre daný región, problém už musí riešiť štát resp. poisťovňa. Možno aj tým, že prípadné doplnkové hodiny bude platiť poisťovňa, nie pacient.

Organizovanie  objednávania je komplikovanejšie v prípade pracovísk prvého kontaktu (všeobecní, detskí lekári ap.). Tu  sa stretávajú nemocní pacienti, pacienti na pravidelnú kontrolu, predpisovanie receptov atď. Pri dobrej organizácii a dobrej  vôli sa aspoň čiastočne dajú časovo tieto skupiny oddeliť, aj v záujme zabránenia  prenosu chorôb.  V ambulancii je počet pacientov značne premenlivý, hlavne v období rôznych epidémií. Z dôvodu zvládnutia týchto situácií   je možné  uvažovať o zavedení doplnkových hodín pre platených pacientov resp. zvýšením počtu lekárov.

Vláda chystá zavedenie poplatkov v doplnkových hodinách. Definícia výšky poplatku by mala byť exaktne. určená. V opačnom prípade bude ambulancia inkasovať poplatky podľa svojho chápania, ako to bolo aj v prípade zakázaných poplatkov.

Štát čaká úloha zabezpečiť dostatok lekárov pre našu populáciu, hlavne  krízových regiónoch. Napr. aj výškou odmeňovania resp. zaviazaním lekára resp. zahraničnej nemocnice, zaplatením  nákladov   vynaložených štátom tj. daňovými poplatníkmi. Štát môže využiť tento princíp na všetky povolania ktorých má nedostatok. Niekto môže namietať, že štúdium je u nás zadarmo. Lenže nič nie je zadarmo. Zaplatia to aj zamestnanci zarábajúci na úrovni minimálnej mzdy. Štát by tým zobral vietor z plachiet aj lekárskym odborom, ktorí sa neustále vyhrážajú odchodom do zahraničia. Momentálne ich „nahnevalo“, že ministerstvo chce zaviesť, čuduj sa svete, odmeňovanie lekárov podľa kvality práce,  Pre nás nevychovávajú odborníkov tie štáty do ktorých smerujú naši vzdelaní lekári, informatici atď. My naopak vykrádame   odborníkov z ekonomicky slabších krajín. To je obojstranne nesprávny postup napr. aj  v rámci únie. Každý štát by si mal možnosť chrániť vlastných občanov. Aj v športe  klub zaplatí za prestup  športovca aj státisíce Eur, prečo by analogicky zahraničný „klub“ (nemocnica) nemohol zaplatiť, hoci aj  nižšiu sumu, za kvalitného odborníka. Stav je taký, že sa u nás nemá  kto starať o starých ľudí. Môže sa stať, že sa nebude mať kto starať ani o produktívnych občanov -  pacientov.

Rád by som sa vyjadril k zrušeniu niektorých poplatkov, ktoré považujem naopak za opodstatnené. Jedná sa napr. o poplatok za pobyt v nemocnici, nie za liečbu. V minulosti bol zavedený vo výške 50 korún. Hovoril som vtedy s niektorými pacientmi, aj  s dôchodcami. Nikomu sa nezdal tento poplatok prehnaný. Poplatok chápem ako príspevok na stravovanie a ubytovacie služby. Vtedy to vychádzalo, že pokiaľ by bol pacient doma, minul by len na stravovanie väčšiu sumu ako bol zavedený poplatok. Nemocnice majú problém ekonomicky zvládnuť svoju činnosť, preto si myslím, že  pacient by sa mal podieľať na nákladových položkách nemocnice ako sú strava a ubytovanie. V súčasnosti by sa mohol tento  poplatok pohybovať  napr.  v rozmedzí 5-10 EUR ale to je na úvahe zákonodarcov. Pre ochranu sociálne slabších pacientov sa môže stanoviť hranica príjmu od ktorej by sa poplatok platil. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Podozrivé inzeráty lákajú na zdravotné pomôcky. Sú to šmejdy

Načúvací prístroj alebo strojček, ktorý narovnáva krivý palec na nohe, by si ľudia mali vyberať u lekára, nie v inzerátoch.

KOMENTÁRE

Komédia na súdoch. Prečo nie sú prípady Majského a Čuňu uzavreté

Treba sa pýtať, kde sme urobili chybu.


Už ste čítali?