Rozhodol som sa napísať tento blog, pretože som, prakticky celý kariérny život, pracoval ako informatik. Pracoval som na rôznej úrovni technických prostriedkov, od sálových počítačov až po najmodernejšie ON -Line technológie. Aj intenzita práce zaznamenala vývoj, od pohodlného tempa v štátnych firmách, až po intenzitu práce typu „od rána do večera a čo sa nestihlo ešte dokončiť doma“. Chcel by som sa podeliť so svojimi skúsenosťami a pokúsiť sa analyzovať efektivitu návrhu informačných systémov. Technológia návrhu a v programovaní informačných systémov sa vyvíja rýchlym tempom. Chcel by som sa zamerať na návrh informačných systémov spočívajúcich v analýze a samotnom dizajne.
Najväčšie rezervy vidím v etape analýzy a komunikácie s užívateľom. Tento poznatok platil v minulosti a platí dodnes. Stav je často taký, že navrhnutý systém sa začína reálne pripomienkovať až v etape skúšobnej prevádzky alebo aj neskôr. V poslednom období sa tento neduh prejavuje hlavne pri rozsiahlejších systémoch štátnej správy ako sú informačný systém daňových úradov a zdravotníctvo. Hlavný dôvod vidím v nepochopení resp. zložitom vyjadrení zámerov návrhu. Používajú sa nástroje tzv. CASE, z ktorých výstupy sú často nezrozumiteľné užívateľovi. Konkrétne sa pamätám, keď pri návrhu daňového informačného systému sa užívateľovi predostrelo niekoľko sto strán výstupov, z ktorých nevedel posúdiť funkčnosť návrhu. Analytik argumentoval tým, že report funkčnosti je z najmodernejšieho analytického systému (CASE). Nakoniec sa pracovníci užívateľa aj sami pred sebou „hanbili“ priznať, že tomu modernému nástroju nerozumejú. Predstavme si projekt v stavebníctve alebo strojárstve, kde je presne stanovená štruktúra a obsah projektu. Odborníci aj užívatelia nemajú problém po sebe úspešne prečítať takýto projekt.
Efektivitu a úspešnosť návrhu informačných systémov, najmä pre štátnu správu ovplyvňuje aj často meniaca sa štruktúra aktérov zo strany zadávateľa a riešiteľa. Riešiteľom je často subdodávateľ druhej resp. tretej úrovne, pričom zmluvný dodávateľ neurobí na projekte ani čiarku, okrem podpisu zmluvy a vystavenia faktúry. Ako laik v danej oblasti nesprávne posúdi aj náročnosť riešenia, niekedy zámerne. Osobne som sa s tým stretol v prípade informačného systému pre plynárenský priemysel. Okrem iného sa často predražuje technické vybavenie. U spomínaných plynárov to bolo aj o 100%.
Tento blog som sa rozhodol napísať, aby som dal námet pre súčasných informatikov, pokúsiť sa vyvinúť efektívny systému pre projektovanie. Mal by to byť prehľadný, komplexný nástroj, s výstupmi zrozumiteľnými aj pre užívateľa. Napr. tak ako je to v stavebníctve resp. strojárenstve, so špecifikami pre informačné systémy. Dovolím si tvrdiť, že skvalitnenie a sprehľadnenie procesu návrhu informačného systému by zvýšilo produktivitu vývoja aj o 50 %. Myslím si, že je to celosvetový problém a objav v tejto oblasti by stál za Nobelovu cenu.